ROZHOVORY

Redakčná rada. Čo  alebo kto to vlastne je? Postupne vám predstavíme študentov, ktorí sa zapojili do tvorby školského časopisu, naháňajú sa za článkami, píšu po nociach básne, otravujú vás na chodbách anketovými otázkami a ako „plácu“ za to inkasujú všeobecné uznanie (v hrubom) – po zdanení len pochvalu od dočasnej šéfredaktorky M. Hrabovskej.

            Vo februárovom čísle vám predstavíme prvú trojicu redaktoriek, najmladších členov nášho redakčného kolektívu, ktorých (ako veríme) čaká raketový postup na posty najlepších redaktoriek vo Zvolene a okolí. V ACADEMICU sa starajú o nové informácie z divadla, kina, hudby a módy. Ale zaujímajú sa aj o iné články. Sú aktívne, živé a majú veľký potenciál. Predstavujeme vám Paťu, Žanu a Taťu z 1. A triedy Obchodnej akadémie.

 

- Vy tri chodíte na Obchodnú akadémiu prvý rok. Čo vás viedlo k tomu, aby ste sem prišli?

 

Taťa: Moja mama nechcela, aby som išla na gymnázium alebo na odevnú a s mojimi známkami sa inak nedalo,  tak som prišla sem.

Paťa: Na obchodnú som prišla preto, že ma to baví a táto škola je to naj, čo som si mohla vybrať. A počula som, že sú tu pekný chalani. (smiech)

Žana: No bude to asi to, že najradšej by som nešla na žiadnu, ale táto sa mi zdala najvhodnejšia. Asi.. (chabý úsmev)

 

- Ako sa vám teda na tejto škole páči?

 

Taťa: Je tu celkom fajn, ale predstavovala som si to úúúúúúplne inak.

Paťa: Ja sa tu cítim dobre a som spokojná.

Žana: No, fajn. Aj keď som mala iné predstavy.

 

- Školský časopis – prečo ste sa stali jeho redaktorkami? Je to kvôli tomu, že sa vám na škole páči?

 

Paťa: Rada píšem a vždy som chcela vedieť, aký je to pocit, keď viete, že to, čo ste písali, čítajú iní ľudia.

Taťa: No asi tak. Vôbec nie je podstatné, či sa mi na škole páči, alebo nie. Aj kebyže som na inej škole a majú tam časopis, tak by to bolo to isté, pretože byť novinárka je môj sen.

Žana: Ja som sa chcela do časáku prihlásiť už keď bola prvá stretávka, no prišlo mi do toho to, že som bola chorá a mala som operáciu. Ale ja strašne rada píšem, heh, že baby?

 

- Ako dlho si myslíte, že vydržíte písať do časopisu? Väčšina študentov vydrží rok.

 

Taťa: Dúfam, že čo najdlhšie, pretože robím iba to, čo ma baví a hneď s tým neprestanem. Ale ak ma vyhodia...tak budem mať smolu.

Paťa: Tak chcela by som dovtedy, kým neodídem zo školy alebo kým nezanikne časopis.

Žana: Vydržím do vtedy, dokým ma s tade niekto nevykopne.

 

- O čom vlastne píšete?

 

Taťa: Ja mám na starosti hudbu a veci, ktoré s tým súvisia.

Paťa: Ja píšem o móde, pretože na zaujíma a Tati by som to určite nezverila. (všetky smiech)

Taťa: Díky Paťa, si fakt milá.

Žana: No ja mám na starosti filmy a divadlá. Aj keď do divadla nechodím, kým to nie je povinné (úsmev). (Ale Lakomec bol fajn, smiala sa, videli sme – pozn.red.)

 

- Ako ste sa dostali k tým rubrikám?

 

Paťa: Jednoducho ma to napadlo, keďže ma to baví...

Taťa: Ja s hudbou proste žijem, neviem, čo by som bez nej robila...Bože, ja o nej hovorím ako o svojej láske! (smiech) Ale je to tak, vážne je, nesmejte sa mi, ona ma nikdy nezradí.

Žana: Ja tiež ako Táňa milujem hudbu nadovšetko, ale dostala som film, lebo Táňa toho mala asi veľa. Teda myslím, heh.

 

- A keď sme už pri láske, určite mnohých chalanov zaujíma, či máte priateľov.

 

Taťa: Máme? (kuk na baby)

Paťa: Ja nemám.

Taťa: Som Singel.

Žana: Ako sa to vezme. Heh, uvidňime časom:) Zatiaľ som free.

 

- A čo máte v živote radi?

 

Paťa: Ja mám rada veľa vecí, ale hlavne zverské veci, napríklad sa mi páči ako padá cukor do čaju alebo sa mi páčia nevšedné veci ako kockaté taniere.....ale mám rada ešte jedno rádio ktoré nejdem menovať, lebo by malo funko bezplatnú reklamu :) ďalej mám rada O.C. Califoniu, čajíček, aaaa fidorku ale aj mnoho iných veci...

Taťa: Mám rada všetko aj nič. Ale nie. Mám rada spánok, samozrejme hudbu, svoju rodinku, priateľov a všeličo iné...

Žana: Asi svojich kamarátov, hudbu, internet:) no veľa vecí...

 

RR