Rozhovory
Tretiaci verzus prváci
Kabu
Kabu je v podstate zvyk, ktorým sa žiaci základných
škôl menia na študentov.
Takisto ako na iných školách, i na spojenej
strednej škole nesmie chýbať. Dôležitejší sú samozrejme prváci,
ale najdôležitejšiu úlohu majú tretiaci. Na to, ako sa nastávajúceho
Kabu zmocnia tohtoroční tretiaci, boli všetci veľmi zvedaví.
Deti boli plné očakávania už v septembri, kedy sa o Kabu
ešte nehovorilo. No keď sa začal projekt rozbiehať, neboli prváci
len vzrušení, ale väčšina mala aj strach. Kabu malo plno určených
dátumov, ale všetko to boli plané poplachy. Síce dosť neskorý,
ale sviatočný dátum 6. decembra bol podľa mňa akurát. Niektorí
ostali radšej doma, ale prekvapujúci počet prvákov nabral odvahu
a prišli do školy. Hneď po obede sa poschádzali v triede
a iba čakali. A potom sa tretiaci poriadne rozbehli. Veľa
prvákov sa priznalo, že im pár minút i končatiny klepalo.
Tretiačky nemali zľutovanie a nemali problém ani s menším
násilím. Pomaly si deti odvliekli do telocvične a tam veľmi
pohostinne všetkých ponúkli zaujímavými jednohubkami. Nuž kuchári
z nich asi nebudú, veď len pri spomienke na ne sa všetci mračili,
no predsa, našlo sa pár prípadov, čo majú záujem o recept...J
Atmosféra bola naozaj úžasná. V telocvični vrelo napätie.
Ale zbytočne. Tu sa končili všetky kladné názory. Možno sú
tretiaci starší, majú viac vedomostí, ale nápadov a fantázie
im teda boh nenadelil veľa. Absolútne nezorganizované! Krátke,
nudné,...! To zaznelo zo všetkých prváckych úst, s výnimkou
jednej žiačky z 1.B, ktorá bola úplne nadšená. Ale to
bola naozaj jediná. Mnohí čakali aj na poriadnu disco, ktorej sa
bohužiaľ nedočkali. To, že úlohy boli slabé, nie je podstatné,
ale to, že celý priebeh bol nanič a v polke to veľa
detí vzdalo a odišlo, to je zarážajúce. Čo už! Možno nás
neprivítali podľa očakávaní, ale prijali nás medzi seba ako
rovnocenných študentov. Ľady sa prelomili. Ale jedno je už teraz
isté! O dva roky ak nám to dovolia to nebude iba Kabu, ale
bude to SuperKabu!
Michaela
a Jana
|