Od nás

Irónia osudu 5. časť

‚A je to!‘ pomyslela si. Bill mal zrejme pravdu. Nechcelo sa jej písať a tak ho len prezvonila. V duchu prosila Boha, aby to bol len klam. Aby ju Bill klamal. Ale asi to tak malo byť. Na druhý deň ráno jej zvonil mobil. Sanija to číslo nepoznala, ale zodvihla.

"Ahoj. To som ja Bill," povedal známy hlas.

"Ahoj. Skade máš moje číslo," opýtala sa.

"Zobral som si ho z Tomovho telefónu."

"Aha. A čo potrebuješ?"

"Prídeš dnes?"

"Neviem. Tom mi písal, že jeho kamarát má narodeniny a že ide na oslavu. A že je to čisto pánska jazda."

"To je celý Tom. On a čisto pánska jazda? Haha, to by musel byť padnutý na hlavu. Nevydrží bez dievčat ani jeden deň," povedal Bill a Sanija si sadla na posteľ.

‚Mám prísť?‘ rozmýšľala.

"No, tak ako si sa rozhodla?" opýtal sa Bill.

"Tak prídem. Ale vyhovorím sa na to, že si ma ty volal."

"Nie. Povieme, že ti napísal, že má pánsku jazdu a ty si prišla za mnou, lebo si o ňom chcela vedieť viac."

"No dobre, ale prečo to robíš?" opýtala sa celá nervózna.

"Lebo sa mi páčiš, a nezaslúžiš si, aby ťa Tom takto kruto podvádzal."

"Ale aj tak. Ste bratia - dvojičky."

"To mi nevadí," povedal jej a rozlúčili sa. Sanija si hneď uložila jeho číslo. Keď bolo okolo pol piatej, Sanija sa začala pripravovať. Bola nervóznejšia než včera. Jemne sa namaľovala, prečesala si dlhé hnedé vlasy a obliekla sa. Vyzerala pekne. Obula sa a oznámila rodičom, že nevie, kedy príde. Jej rodičia boli na to už zvyknutí, ale verili jej. Keď bola neďaleko domu Billa a Toma, prezvonila Billa. On jej zavolal.

"No ako?" opýtal sa.

"Už som skoro u vás," povedala.

"Dobre. Kathrin je už u nás," povedal Bill smutne.

"Prečo si smutný," opýtala sa ho Sanija.

"Ale vieš, aj keď viem, že to raz budem ľutovať, robím to. Ale len pre tvoje dobro."

"Hm, ďakovať ti nebudem. Sama neviem, do čoho idem," povedala a už videla zastávku.

"Bill, som pri zastávke. Príď sem," povedala a zložila. Asi za päť minút bola s Billom. Chcel jej dať pusu, ale odtiahla sa.

"Milujem Toma," povedala. Bill ju schytil za ruku a ťahal do domu. Keď sa vyzúvali, Sanija videla akési dievčenské topánky. Pozrela na Billa s otázkou v očiach: Koho to je?

"Uvidíš," povedal. Zaviedol ju do svojej izby. Od vedľa počula Tomov smiech a neskôr aj smiech nejakého dievčaťa. Musela si chytiť ústa, aby nevydala nijaký zvuk. Silno sa rozplakala a všetkému, čo jej povedal Bill, začala veriť. Bill sedel pri nej na posteli. Neváhal a privinul si ju na hruď. Rozplakala sa ešte silnejšie. No dvere do Tomovej izby sa otvorili. Kathrin vyšla z Tomovej izby a išla na WC. Keď sa vracala, nakukla do Billovej izby.

"Ahojte. Jej, Bill, nevedela som, že máš priateľku," povedala milo. Sanija mala sto chutí skočiť na ňu a zaškrtiť ju. No musela sa ovládnuť.

"Zlatko, kde si?" zakričal Tom a aj on sa objavil v Billových dverách. No ako vošiel dnu, vypleštil oči a neveriacky sa pozeral. Bill a Sanija, spolu, a Bill objíma uplakanú Saniju. Takú facku od života ešte nedostal.

"Aha zlatko, Bill si našiel dievča," povedala Kath a objala Toma okolo pásu. Sanija pokrútila hlavou a vybehla z izby. Utekala sa obuť a bežala do neznáma. Bežala dlho a ani nevedela, že Tom a Bill bežia na ňou. Zastala až na moste. Túžobne pozrela smerom do vody a oprela sa o zábradlie.

"Stoj!" kričal Tom. Sanija sa otočila a keď videla, ako ku nej beží Tom a za ním Bill, zrútila sa a sadla si na studenú zem.

"Nie! Tom, choď preč! Si len obyčajný klamár!" kričala na neho cez plač.

"Sanija, ja ti to vysvetlím," povedal Tom, keď už bol pri nej.

"Netreba. Všetko som videla. O čo ti vlastne išlo? O zábavu? Alebo o sex?" kričala na neho.

"Sanija, nerob nič, čo ti nestojí za to," povedal Bill, ktorý akurát dobehol.

"Ja ľutujem, že som si začala s tvojím bratom," povedala Billovi.

"Zlatko, neblbni," povedal Tom a chcel ju chytiť. Sanija sa však uhla.

"Daj mi pokoj," povedala mu.

"Nie, nedám. Ja ťa naozaj milujem," povedal jej.

"Áno, a ďalších sto tiež, však?"

"Nie. Ja milujem iba teba," povedal Tom a mal v očiach slzy.

"Neverím ti už ani slovo," povedala Sanija a prudko sa postavila. Tom a Bill sa až zľakli. "Nerob to," povedal Tom opatrne.

"A čo keď hej?" opýtala sa Sanija vyzývavo.

"Skočím za tebou," povedal Tom a pomaly kráčal ku nej. No ako on kráčal, Sanija ustupovala. Už stála na kraji, natlačená na kamennom zábradlí. Vyliezla na neho. Bill aj Tom sa strhli.

"Nie, nerob to!" kričali obaja. Sanija sa ale stále rozhodovala. Skočiť, neskočiť. V hlave sa jej premietli všetky spoločné chvíle s Tomom. Stojí jej za to? Veď sa poznajú len krátko. Ale prečo je do neho tak veľmi zamilovaná? Malo by zmysel skončiť so svojim životom? Nadýchla sa a zliezla dole. Tom ku nej utekal a objal ju. Sanija sa ešte viac rozplakala a pomaly išli smerom k ich domu. Na ceste natrafili na Kathrin.

"Zlatko, čo jej je? Si v poriadku?" opýtala sa hneď.

"Áno som. Potom sa porozprávame," povedal Tom. Sanija sa však vytrhla Tomovi z náruče a utekala naspäť. Tom automaticky bežal za ňou. Sanija sa postavila na kraj kamenného zábradlia a skočila do vody. Tom neváhal a skočil za ňou. Unášal ich prúd vody. No Sanija si nešťastne udrela hlavu o kameň. Tom cítil, že voda je na niektorých miestach teplejšia. Až potom si všimol, že je červená.

"Nieeeeeeeeeeeeeee!" kričal. No Sanija ho už nepočula. Odišla na druhý svet. Zomrela, pretože chcela byť milovaná. Zomrela, podvedená a sklamaná. Zomrela s túžbou povedať Tomovi posledné:

"Milujem ťa!"

žana