Od nás

Moje verše, moje slová,

vysoko sú ako tie oblaky.

Pozerám sa na ne zdola,

a kým poviem – aha!

Už sa jedna schová.

Báseň vzniká a tie oblaky letia.

Moje pocity túžbou sa vznietia.

Dávam ich tebe. A oblak?

Ten sa stráca. Letí ako vták.

Moje slová sú ako kvety,

ty chceš ochutnať moje svety.

Už prší, ja schovať ťa chcem,

je clivo, poviem len – nie.

Pozerám ako prší...

Ponáram sa do snov.

Prebudím sa , svieti slnko,

vtedy oblak odletí

a s ním smútok.

Dominika