TÉMA MESIACA

Ako sa to hovorí? Dobrý pocit z dobre vykonanej práce? Nie som si istá, ale rozhodne by som tak opísala pocity, ktoré ma zaplavili hneď po plese. Spokojne som si povzdychla, prezliekla som sa a v kľude išla na zastávku autobusu. Cestou som sa viac- menej v mysli venovala ešte stále plesu. Rozmýšľala som nad tým, ako sme sa trápili s prípravami a podobne. Aby ste boli v obraze, tak vám teraz ako jedna z organizátoriek s radosťou v živých farbách vykreslím, ako prípravy prebiehali a čo všetko sme museli zvládnuť niekedy s veľkým sebazaprením. 

S myšlienkou tretieho školského plesu som so spolužiačkou a spolumoderátorkou Nikou, otravovala pani profesorku, priznám sa, už v septembri. Vtedy však bolo ešte dosť času, a preto sme s konkrétnymi prípravami začali až v januári. Musím priznať, že tvorenie výzdoby bolo tento rok oveľa ľahšie, pretože sme mali dosť veľa materiálu z minulých dvoch ročníkov.

Väčším problém však bola účasť. Nejednu noc som prebdela s otázkou v očiach, či vôbec tento ples bude? Chrípka bola aj tento rok neľútostná a veľa žiakov, ktorí boli prihlásení zostali doma v posteli. Z pôvodného plánovaného počtu 70 ľudí sa však nakoniec dostavilo niečo cez 60, čo si myslím, bol aj tak úspech.

Kvôli spomínanej chrípke sa nemohli na ples dostaviť ani malé tanečníčky, ktoré sa veľmi tešili, že môžu pripraviť program pre takú udalosť akou je ples, aj keď len školský. Boli pripravené, poriadne natrénované a tiež nadšené, že sa predvedú pred veľkými žiakmi. Veľká škoda, že aj ich položila choroba do postieľok. Nakoniec sa podarilo na poslednú chvíľu osloviť tanečníkov z tanečnej školy Zuzana, ktorú vlastní Zuzana Niščáková. Väčšina z vás ju pozná vďaka Tanečnému venčeku zo základnej školy

Aby sme mali kde „plesať“, bolo treba objednať aj sálu v Kultúrnom dome ŽSR vo Zvolene, čo tiež nebolo také jednoduché. Keď už bolo všetko isté, čakali na nás trochu príjemnejšie povinnosti ako objednať chlebíčky v školskej jedálni, nakúpiť niečo na pitie, nejaké „pochutiny“, veď viete - chipsy, keksíky, chrumky a rôzne  dobroty.

Všetky naše prípravy vrcholili až do posledného dňa. „Ešte prines z domu nožničky!“ „Ešte je potrebné vyrobiť kartičky na moderovanie!“ „ Máme tie cestoviny?“ Aj takko vyzerala naša komunikácia v deň konania plesu. Nakoniec sme mali všetko a všetko vyšlo tak, ako sme si  to naplánovali.

Po plese som sa opýtala  niekoľkých profesorov, ako oni vnímali tohtoročný ples a stretla som sa len s tými najlepšími ohlasmi, čo ma nesmierne zahrialo pri srdci. =)

Paťka =)

Marec - mesiac knihy

Hovorí sa: „ Kniha – najlepší priateľ človeka.“ Platí to ešte aj dnes?

V tejto pretechnizovanej a počítačovej dobe mnohí ľudia na čítanie kníh úplne zabudli.

Moja mama si spomína, koľko dlhých zimných večerov príjemne strávila pri čítaní kníh. Toľko krásnych príbehov, pri ktorých jej mnohokrát vyhŕkli z očí slzy. Príbeh romantický, náučný, či snáď aj akčný. Človek pri ňom rozmýšla a zároveň aj oddychuje a častokrát sa od neho nemôže odtrhnúť. My mladí dnes určite čítame menej a viac sa venujeme televízii, počítačom a internetu. Áno, tiež veľmi dôležité veci pre život, ale dobrú knihu nenahradia. Napísanú Werneovku, príbeh plný lásky nenahradí akčná hra, či zoznamka na internete.

Môj názor? Vráťme sa opäť k dobrým knihám, rozvíjajme pri nich svoje myslenie, učme sa a relaxujme. Prečítaním dobrej knihy nikdy nič nestratíš – naopak veľa získaš.

Učiteľ - druhý rodič ?

Celý deň len sedí na stoličke, raz za čas sa postaví, i tak sa oprie o parapetnú dosku a počas toho stále len rozpráva blá-blá-blá… Tak takto ohodnotí žiak či už základnej alebo strednej školy svojho učiteľa aspoň raz za čas a mnohokrát ho nazve menami, ktorými označuje svojich najväčších nepriateľov. Ale prečo vlastne? Naozaj sú takí…?  Nudní a zvlášni? Prečo sa hovorí, že tvoj učiteľ je ako „náhradný ročič?“ Platí to ešte niekde?

Stať sa učiteľom nie je také jednoduché, ako sa zdá. Na to, aby mohol druhým pomáhať k dosiahnutiu informácií a vedomostí, on sám sa toho musí naučiť 10-krát toľko. Pedagogické štúdium nie je jednoduché. Pri povolaní učiteľa nejde len o vedomosti, ale aj o psychiku učiteľa a jeho vlastnom používaní charakteru. Učitelia musia byť rozvážni, vedieť sa ovládať v každej situácii, spravodliví a ochotní. Oni sami si vybrali prácu s mladými ľuďmi so zatiaľ nedorozvinutým myslením a malým dostatkom životných skúseností, s mladými ľuďmi, ktorí prežívajú svoje najživšie a najbláznivejšie roky života – čiže deťmi. Myslím si, že väčšina učiteľov na našej škole tieto vlastnosti má, i keď - našlo by sa pár výnimiek. Poznám i takých učiteľov, ktorí majú možno aj o 20 rokov viac ako ja, ale sú milí, rozumejú našim myšlienkam, snažia sa nám vyjsť v ústrety a pochopiť nás aj vtedy, keď to nie je vždy jednoduché. A takých ich je veľa! Vtedy je väčšia chuť učiť sa a chodiť do školy. Keď to tak zhrniem, naši učitelia sú úplne normálni ľudia a je s nimi aj zábava.

A preto, práve v tento čas, keď sa učitelia zamýšľajú nad svojím povolaním a kladú si otázky: „Prečo som si vybral /a / toto povolanie,  stojí mi to za tú námahu a nervy?“, chcem vyjadriť všetkým profesorkám a profesorom vďaku za ich náročnú prácu a zároveň zaželať veľa síl do ďalších rokov ich učiteľskej praxe.

Miša a Jana =)