Z druhého pera...

Milí študenti,

v tomto čísle  by som chcel upriamiťpozornosť na niečo, s čím, ako som si všimol, majú problémy mnohí z vás – asertívne správanie. A nebojte sa, nie ste to len vy, ktorí sa často nevedia správať asertívne, mnoho dospelých ľudí tento pojem ani len nepozná. Laici si pojem asertivita často vysvetľujú ako schopnosť vedieť povedať NIE. To však nestačí k tomu, aby sme sa správali asertívne, NIE vie povedať aj papagáj. Asertívne správanie je také správanie, pri ktorom si dokážeme presadiť svoje požiadavky a potreby takým spôsobom, aby sme zbytočne neubližovali iným a zachovali si sebaúctu. To znamená, že nebudeme ponižovať iných ani seba, nebudeme sa strápňovať agresívnym vrieskaním ani ukrivdeným výrazom. Asertívny člověk teda prestáva byť pasívny a agresívny voči okoliu, je otvorený aj iným názorom, nenecháva so sebou manipulovať a odmieta také správanie druhých, ktorého cieľom je dostať ho tam, kde on sám nechce byť. Asertívne správanie učí ľudí byť samými sebou a postupne odhaľovať svoje silné stránky.

Prvým a základným krokom k asertívnemu správaniu je oboznámenie sa s asertívnymi právami, ktoré má každý z vás. Stanovil ich americký psychológ J. A. SMITH a sú uznávané po celom svete. Ďaším krokom je snažiť sa ich uplatňovať vo vašom každodennom živote. Keď budete mať trošku trpezlivosti  a budete si vedomí svojich asertívnych práv, uvidíte, že váš život sa postupne zásadne zmení.

Každá čovek má:

1. Právo sám posudzovať svoje vlastné chovanie, myšlienky a emócie a byť za ne sám zodpovedný.

Povera 

Nemal by si nezávisle posudzovať sám seba, svoje akcie, musíš byť posudzovaný pravidlami a vonkajšími autoritami, ktoré sú väčšie a silnejšie, než ty sám...

Skutočnosť 

Pokiaľ to sami nedovolíte, nik nemôže manipulovať Vašimi emóciami a správaním.

Mnohí ľudia popierajú, že by mohli byť sudcami svojho vlastného správania - prikladom sú výpovede obvinených v Norimbergu, ktorí sa bránili slovami "ja som len vykonával pokyny". Lenže ide o Tvoj život a o to, čo sa v ňom stane. Záleží len na Tebe a na nikom inom, je to i Tvoja zodpovednosť.

Všetky ostatné asertívne práva sa odvodzujú od tohoto základného asertívneho práva.

2. Právo neponúkať žiadne výhovorky, ani ospravedlnenia vysvetľujúce tvoje správanie.

Povera 

Za svoje správanie či chovanie si zodpovedný druhým ľuďom a mal by si svoje správanie vždy ospravedlniť či aspoň vysvetliť.

Ak necháte iných za seba rozhodnúť, že JE POVINNOSŤOU svoje správanie ZDÔVODNIŤ, dávate im tým možnosť vysvetliť, ako sa správať máte, či mali ste sa, čo sa vám má páčiť a nepáčiť. Váš manipulatívny partner v komunikácii si osobuje právo vaše dôvody odobriť, stáva sa ich sudcom. Možnosťou je nevysvetľovať. Na otázku: Ako to, že sa Ti táto košeľa nepáči, netreba uviesť dôvod, stačí len oznámiť: nemám žiaden dôvod, proste sa mi nepáči.

3. Právo sám posúdiť, nakoľko si zodpovedný za riešenie problémov ostatných ľudí.

Povera 

Voči niektorým inštitúciám a veciam (či ľuďom) máš väčšie zaväzky, ako voči sebe samému. Mal by si obetovať svoje vlastné hodnoty, aby si uprednostnil ich prospech. Ak rôzne systémy nepracujú efektívne, musíš sa prispôsobiť ty, nie systém.

Príklad: Chcem sa sťažovať na chybný výrobok a predavač vzbudzuje vo mne NEOPRÁVNENE pocit viny argumentom, že zdržujem čakajúcich v rade. Asertívna reakcia odmietne zodpovednosť za problém s čakajúcimi napr. slovami: "To je pravda, skutočne zdržujem ľudí. Navrhujem urýchlene vybaviť reklamáciu, inak ľudia za mnou budú musieť čakať ešte dlhšie." alebo reakcia: "Nezaujímajú ma problémy, za ktoré nezodpovedám. Zaujíma ma vyriešenie reklamácie."

4. Právo zmeniť názor.

Povera 

Názor, ku ktorému si sa už raz priklonil, by si nemal nikdy meniť. Ak si sa mýlil, znamená to, že si nezodpovedný, vyzerá to tak, že sa budeš mýliť znovu, proste nie si schopný rozhodovať sa samostatne. A mal by si sa ospravedlniť!

Mýliť sa je ľudské, každý je omyľný - člověk má právo meniť svoj názor a pri tom nemusí poskytovať vyvetľenie, prečo to urobil.

5. Právo robiť chyby.

Povera 

Nesmieš robiť chyby. Ak ich robíš, musíš mať pocit viny. Ostatní ľudia by v takom prípade mali tvoje správanie kontrolovať.

Odpoveďou môže byť: "Máš pravdu, urobil som chybu (prišiel som neskoro, zabudol som kúpiť lístok, splniť dohodnuté...)", bez ospravedlňovania sa, ale hlavne bez pocitov viny, ktoré manipulujúci účastník rozhovoru môže zneužiť.

6. Právo povedať „ja neviem“.

Povera 

Mal by si poznať odpovede na všetky otázky, týkajúce sa konzekvencií tvojho správania sa, pretože keď odpovede nepoznáš, nie si si vedomý problémov, ktoré spôsobuješ iným ľuďom, si nezodpovedný a mal by si byť kontrolovaný".

Manipulatívne otázky tohto typu začínajú často: "Čo myslíš, čo by sa stalo, keby...?, Čo by to bolo za priateľa, dieťa, manžela,..., ktorý by...?" pri zvládaní podobných manipulácií nie je potrebné poznať a hľadať odpoveď. Postačí odpoveď: "neviem". -) Keby chcel manipulátor špekulovať, môže on sám.

7. Právo byť nezávislý na dobrej vôli a mienke iných.

Povera 

Všetci ľudia, s ktorými prichádzaš do kontaktu, majú mať s tebou dobrý vzťah. Potrebuješ kooperáciu druhých ľudí. aby si prežil. Je nevyhnutné, aby ťa všetci ľudia mali radi."

Je to riešenie na poznámky typu: "toto si budem pamätať", "toto budeš ľutovať", alebo i na púhe dotknuté a chladné pohľady. Práve táto povera je dôvodom toho, prečo má toľko ľudí problémy s jednoduchou odpoveďou "NIE". Nemôžeme konať a žiť v hrôze, že sa dotkneme citov iných ľudí. Sem-tam sa niekoho dotkneme.

8. Právo robiť nelogické rozhodnutia.

Byť logickým znamená robiť len veci, ktorým úplne rozumieme, zatiaľ čo riešenie mnohých problémov je mimo týchto hraníc. Nemusíme sa vždy správať v súlade s pravidlami  a očakávaniami spoločnosti.

9. Právo povedať „ja ti nerozumiem“.

Povera 

Musíš byť senzitívny a predvídať, chápať aj nevyslovené potreby svojich blízkych. Ak nechápeš, čo druhí od teba očakávajú, si necitlivý ignorant, nie si schopný s nimi žiť v harmónii."

Takejto manipulácii nie je nik povinný sa podriadiť. Máme právo požiadať okolie, aby nám jasne povedalo, čo od nás chce.

10. Právo povedať „je mi to jedno“.

Povera 

Musíš sa snažiť byť stále lepší, kým nebudeš vo všetkých ohľadoch perfektný. Asi sa to nepodarí, ale musíš sa snažiť. Ak ti niekto naznačí, ako sa vylepšiť, je tvojou povinnosťou tento pokyn nasledovať. Keď to neurobíš, si bezcenný, nezaslúžiš si rešpekt od nikoho, ani od seba. "

Človek má asertívne právo nedbať na to, aby bol perfektný podľa definícií iného, veď čo je dobré pre niekoho iného, nemusí byť dobré aj pre vás. Môžete byť dokonalí aj podľa svojich predstáv a nie podľa predstáv iného.

                                                    S pozdravom

                                                                                                                         Peter Albert