Maturita formalita

Deň prvý.

Štvrtáci majú súdené byť stresovaní. Nikdy som veľmi nevnímala informácie z médií, ktoré hlásali že sa koná maturita. Začala som to vnímať až tento rok. A to pochopiteľne preto, lebo sa ma to týka. Tak sme sa všetci „učili“ a hysáčili už týždeň pred dňom D. Ja som bola úplne pokojná a snažila si veriť. No trošku som sa aj obávala, pretože mne sa vždy stane nejaký kiks alebo niečo zmrvím. No keď som dostala odpoveďový hárok zo Slovenského jazyka, stále som si opakovala: „Nesmieš nič pokaziť. Nič pokaziť.“ A tak som sa pustila do čítania textov, a krúžkovania odpovedí. Človek by čakal, že na vás doľahne stres a všetko zabudnete, dokonca aj to, ako sa voláte. No na mňa nič neprichádzalo a ja som ďakovala mojej osobe, že neprejavuje emócie navonok. Test som dokončila, vyšla na chodbu a spoločne rozoberala odpovede so spolužiakmi. Vtedy sa začali stresy. Každý zaškrtol inú odpoveď a ja som bola svedkom neskutočne rýchlych zmien nálad. Pred očami som mala asi desať mladých ľudí, ktorých som sa nemusela ani pýtať aký majú z toho pocit, pretože všetko bolo vidieť na ich výraze v tvári. Po hodinovom oddychu sme sa vrátili do tried a čakali na slohové témy. Témy sa povedali a my sme začali všetci usilovne písať. Cvičné papiere, na ktoré sme si písali „na nečisto“ ostali po našich spotených dlaniach zvlnené. Sloh dopísaný. Deň prvý sme mali za sebou.

Deň druhý.

Po včerajšej „predpríprave“ sme sa všetci vzorne usadili na svoje miesta a niektorí z nás si ešte čítali nepravidelné slovíčka. Veď v tento deň ukážeme ako „spíkujeme.“ Ja som sa tešila, pretože mám angličtinu radšej ako makový koláč, a tak som nemala žiadne bolesti v bruchu a stres ma obchádzal. Vypočuli sme si nahrávky, prečítali texty, zakrúžkovali odpovede. Samozrejme, ako inak, štvrtá „bé“ má samých expertov a tak niekoľkí pomotali svoje rodné číslo. Ja som sa to svoje konečne po devätnástich rokoch naučila. Nové odpoveďové hárky boli u nás žiadanejšie  ako vzduch. Aspoň taký pocit som v tej chvíli mala. Mňa uprostred testu napadlo, že mám chuť na párky, no svoju párkovú chúťku som premohla a krúžkovala ďalej. Čas nám ubiehal a my sme sa blížili k poslednej časti.  Po dlhých hodinách a napísanom slohu sme si všetci vydýchli a ja som si po príchode domov dala tie párky.

Peťa, 4.B