Stalo sa

Posledný deň v škole bol určite pre mnohých deviatakov významný a tak trochu smutný. Ja som si myslela, že už mi nebude tak dobre ako na  základnej škole. Hovorila som o svojich pocitoch aj s mojou mamou. Tá mi na to povedala: ,,Myslela som si to isté, keď som prvýkrát prišla na strednú školu. Všetko bolo pre mňa cudzie. Keby mi vtedy bol niekto povedal, že mám odísť, hneď by som to spravila. No postupne som si zvykala a na všetko som získala iný názor. Už som nebola to rozšantené decko zo základky, bolo treba myslieť na život v budúcnosti. Ale hlavne  som si našla  veľa nových priateľov. Keď si teraz spomínam na tváre spolužiakov zo ZŠ, ktorých som mala veľmi rada, mnohé sa mi už nevybavia. No na tváre spolužiakov zo SŠ a na zážitky s nimi asi nezabudnem nikdy.......

  SPOJENÁ STREDNÁ ŠKOLA

Dverami tejto školy prešli asi pred mesiacom prvý krát deti 1.A, 1.B, 1.C triedy. A tak nám nedalo a spýtali sme sa ich na prvotné pocity. Vety ako: je tu normálne, dá sa, v pohode zazneli skoro od každého prváka. No na otázku, ako sa vám páči budova školy sa všetci mračili. Škola sa zdá príliš chladná a nepríjemná. Zato boli nadšení z prostredia, prírody a najmä z pobehujúcich veveričiek, ktorých tu nie je málo. No základ tvorí kolektív. Človek by povedal, že dievčatá z 1.C-chlapčenskej triedy budú najšťastnejšie, ale najpresvedčivejší sa zdá byť kolektív 1.B triedy. Spravidla platí porekadlo ,, niekedy je i menej viac´´, ale dievčatám z 1.A štyria chlapci nestačia, veď dokonca si priznali, že chlapci na škole sú celkom pôvabní. Medzi jedinečné chvíle žiakov poľnohospodárskej školy patrí hlavne prax, na ktorej s nimi spolupracuje vyučujúca pani profesorka Oravcová, ktorá je považovaná u prvákov za najsympatickejšiu, rovnako ako profesorky Lavríková a Borgulová. Žiaci mali v niektorých prípadoch i podstatne odlišné názory, ale v jednom sa zhodli všetci. „Obedy? Lepšie sa len doma najem!“

Michaela a Jana (1.A)