Výmenný pobyt 09.10. – 13.10.2007

Celé sa to začalo asi niekedy v polke septembra, keď si ma pani profesorka Zvaríková zavolala do kabinetu a oznámila mi, že Peťa a ja ideme do Jihlavy. Celkom som sa tomu potešila, pretože sme spolu boli už vlani v Nice, a bol to fakt nezabudnuteľný zážitok.. J

            Ešte v pondelok sme sa dohodli na posledných drobnostiach a o tom, že zajtra ráno vyrážame o 5.40 z nástupišťa číslo dva na autobusovej stanici vo Zvolene.

Stretli sme sa tam v zdraví a šťastí i keď s trošku opuchnutými očami s našimi pani učiteľkami. Batožinu sme uložili do kufra a usadili sa na miesta v autobuse. Ja som ešte poslednýkrát zakývala maminke a autobus odišiel.. Išiel pomaly cez rôzne slovenské mestá, videli sme ako sa mestá prebúdzajú a aj ľudia v nich, ako všetci nadšenci nastupujú na autobusy s tým, že o chvíľu budú v milovanej škole alebo v milovanom zamestnaní. Touto dlhou cestou sa naše potreby striedali – spánok, hlad a zase spánok a zase hlad.. Ale našťastie sme ich vždy uspokojili.. Prvá zástavka bola až v ďalekom Brne, z čoho sme boli dosť že šťastné a tak sme si hneď zadovážili dva študentské a dva celé na miestne WC. J A zase sme mali úsmev na tvári.. V autobuse sme si ešte chvíľu pospali a zrazu cieľ našej cesty – Jihlava.

Ešte rýchlo sme sa také rozospaté poupravovali, aby sme nevyzerali ako múmie hneď z príchodu a vystúpili sme plné očakávaní. Samozrejme hneď sa nám vtreli do priazne dve „milé“ pani koordinátorky, ktoré nám znepríjemňovali.. ehm.. pardon.. spríjemňovali náš super pobyt. Potom sme sa zvítali ešte s dvoma ľuďmi, Katkou a Tomášom, ktorí vyzerali úplne inak ako tie dve pred nimi. A hneď sme sa rozdelili. Peťa putovala domov s Tomášom a ja s Katkou. A lepšie to snáď ani byť nemohlo. Večer sme si ešte spravili program podľa toho, ako sme uvážili a ráno sme sa všetci stretli v škole. Všetko bolo perfektne pripravené, no škoda bola, že študentov z iných krajín tam nebolo až toľko. No vlastne zo študentov sme tam boli iba my a Poliaci. Ale profesori boli z týchto krajín: Írsko, Cyprus, Slovensko, Poľsko, Česko, Francúzsko, Taliansko. Domáci nám poukazovali všetky možné atrakcie, ako napríklad Jihlavské múzeum, zoo, katakomby, staré kostoly a samozrejme miesta, kde sa dá poriadne najesť a samozrejme po večeroch aj miesta, kde sa dá vypiť nejaké to jedno pivko.. J Ďalší deň sme mali tiež dosť nabitý program, absolvovali sme krásny hrad v Telči, ktorý bol veľmi zaujímavý, len sme trošku nepochopili správanie neurotickej pani sprievodkyne, pre ktorú by mala byť jej práca radosťou.. L Ale to námestie, to by som vám priala vidieť, ani v rozprávke určite nebývajú krajšie! J Keď sme sa vrátili z Telča, doma sme sa všetci pekne napapali a vybrali sa späť do mesta, pretože sme od tiet koordinátoriek mali sľúbený bowling, no radosť a gamby opadli, keď sme prišli do budovy, kde sa hrali obyčajné kolky v zafajčenej miestnosti plnej starých pupkatých chlapov.. Ale my sme sa v „Edgarovi“ zabavili stokrát lepšie! Takí unavení sme sa vrátili domov, pobalili si všetky svoje veci a vybrali sa na púť do ríše snov.. Na tretí deň sme sa poväčšine všetci tešili, pretože nás čakala návšteva krásneho starého mesta – Prahy. Keď sme tam prišli, neboli sme nejako extra vytešení, lebo sme opäť po prehýrenej noci v autobuse spali a hlavne tam vonku bola riadna kosa a väčšina z nás počasie trošku podcenila. Aj tu sme pobehali spústu atrakcii, až na to, že tu bolo asi také množstvo ľudí a rôznych cudzincov s fotoaparátmi, že sa to nevidí len tak hocikde.. No ale aj tak sa nesťažujem, Praha je veľmi krásne mesto. I keď asi najviac zo všetkého na mňa zapôsobil náš spoločný obed a najmä tie hranolky s višňovým jogurtom, že Peťa??? J

A zrazu prišla tá chvíľa.. Naše voľno sa skončilo a všetci sme sa vybrali na vopred dohodnuté miesto, ktoré sme mali najprv problém nájsť. Ale potom to prišlo už naozaj.. Nikto z nás sa nebránil nejakej tej slzičke a nejakému tomu objatiu, naozaj sme si tam našli kamarátov, akí majú byť! A dúfam, že sa ešte niekedy v živote uvidíme, predsa len, tie Čechy nie sú až tak ďaleko... No my sme mali ešte pár hodín v Prahe čas, tak sme sa snažili pomíňať posledné peniaze a už s radosťou sme si sadli do autobusu, a nevedeli sa dočkať dvoch veeeeeeeeeeľmi milých prekvapení, ktoré nás ráno o tretej čakali na autobusovej stanici... J

 Monča