Editorial

Mám pocit akoby neprešiel ani týždeň, odkedy som prvýkrát prekročila brány tejto školy, keď som ako prváčka stála v telocvični blízko pri dverách. Plná očakávaní a vzrušenia som si obzerala nové tváre spolužiakov a zvyšok školy. Keď som sa asi pred mesiacom postavila do tej istej telocvične už po štvrtýkrát, zaplavili ma veľmi podobné pocity. Bola som plná očakávaní a vzrušenia, čo sa tento rok bude diať. Tentokrát som stála pri dverách na opačnej strane tej istej telocvične, na mieste vyhradenom pre žiakov maturitného ročníka. Ja a moji, teraz už dôverne známi spolužiaci, sme sa tam postavili naposledy. Tento deň však nebol pre mňa významným len z týchto dôvodov.

Bol pre mňa významným aj kvôli nášmu časopisu. Začína sa preň už štvrtý rok pôsobenia na tejto škole, čo je - myslím si celkom úspech. Či? =D

Ono sa to človeku vôbec nezdá, že prejde toľko času. Ja som si ani nestihla uvedomiť, ako ubehli celé tri roky. Len som poctivo každý mesiac napísala nejaký ten článoček a pritom prešlo tak veľa času... Náš časopis sa takto dobre držal, samozrejme, aj vďaka vám, našim čitateľom, za čo by som sa vám chcela veľmi poďakovať, pretože časopis bez čitateľov je ako mlyn bez vody, práve vy ste tou vodou, ktorá poháňa naše lopatky kreativity, aby sme pre vás každý mesiac priniesli niečo zaujímavé a nové.

Paťka =)