Od nás

Ľudia

nepočujú
zvuk srdca
doznieva
je tichý ako hlas starca

vyrástla som
nevidia to
oči zakryte
páskou prelepene
nevidia smútok
nepočujú
necítia
srdcia ukryté...

(Dominika Janská)

(nemá názov a ani nebude mať!)

Chcem byť s tebou

a hroby počítať.

Chcem plakať

a krv roztierať,

zastaviť slnko

a nevidieť tiene.

Chcem stáť,

na potoky sĺz sa pozerať

chcem kričať

a zobudiť svet

byť len s tebou

a zomrieť.

Oblaky

Moje verše, moje slová

Vznášajú sa vysoko nad nami

Ja pozerám na ne

Ty, zas na mňa

Báseň vzniká

Nevypovedané slová letia vzduchom

Dávam všetko tebe

A oblak?

A oblak mojich prianí

Rozprestiera sa tam niekde

Ako kvety pod nami

Chceš ochutnať moje svety

Keď prším chcem sa chovať do teba

Z našich plánov ostáva len prach

V mojich očiach cítim ho

Ako pristáva ti na perách

A oblak?

Prším a ponáram sa do teba

 (Dominika Janská)