V tomto čísle máte možnosť si  prečítať ešte nepremenovanú rubriku

"Z druhého pera"

 do ktorej nám prispieva p. p. Albert.

Milí žiaci,

žijeme v uponáhľanej dobe, v ktorej ostáva stále menej a menej času na udržiavanie kvalitných medziľudských vzťahov. Priznajme si, veľa vecí vybavujeme cez internet a mobil bez toho, aby sme „pohli prstom“,  čím sa  z medziľudskej komunikácie vytráca nevyhnutný osobný kontakt.  Pre dnešnú spoločnosť je charakteristický pohodlný spôsob života čo sa veľmi negatívne odzrkadľuje v medziľudských vzťahoch. Niektorí ľudia akoby zabudli na to, že medziľudské vzťahy sú založené na takých hodnotách ako je tolerancia, vzájomná pomoc, empatia (snaha pochopiť a vžiť sa do života druhých), čestnosť, slušnosť, zodpovednosť, mierumilovnosť, úcta, rešpekt a predovšetkým láska. Zamyslite sa, denno – denne sme „bombardovaní“ médiami (telka, bulvárne denníky, komerčné rádiá, internet), v ktorých sa poukazuje na to, že správny človek by mal byť dobre finančne  zabezpečený, pekne oblečený, s dokonalou tvárou a telom, prehnane sebavedomý, vo všetkom úspešný, mladý a zdravý, jednoducho dokonalý. Všimnite si, akí ľudia sú zobrazovaní na billboardoch pri cestách, v reklamách v TV, v seriáloch či filmoch. Možno sa vám to nechce veriť, ale práve takto prezentovaný ideál človeka má určitý vplyv na to ako vnímate seba, okolie, medziľudské vzťahy. Najsmutnejšie na tom je, že v tomto neprirodzenom ponímaní toho, akým by súčasný človek mal byť často chýba miesto pre lásku – základnú a najdôležitejšiu hodnotu v živote človeka, ktorá je nahrádzaná sebectvom. Nemám na mysli len lásku medzi pohlaviami, ale aj lásku človeka k človeku, rodičovskú lásku, sebalásku, lásku k životu. Láska má mnoho tvárí a milovať je umenie, ktoré treba rozvíjať. Práve preto, že láska je téma, ktorá by mala byť vždy aktuálna, vybral som pre vás zopár veľmi pekných myšlienok o láske z knihy Umenie milovať od svetoznámeho psychológa Ericha Fromma (1900-1980):

„Ak skutočne niekoho milujem, tak milujem všetkých ľudí, milujem celý svet, milujem život. Ak dokážem niekomu povedať - milujem ťa, musím vedieť povedať – v tebe milujem celý svet i seba samého. Ak niekto miluje len jedného človeka a ostatní sú mu ľahostajní, jeho láska nie je láska...“

„Keď dokáže človek produktívne milovať, miluje aj sám seba, keď dokáže milovať len iných, vôbec nevie milovať...“

„Pravá láska zahŕňa starostlivosť o potreby milovaného človeka, rešpekt k jeho osobnosti, zodpovednosť voči nemu a poznanie jeho života. Nie je to citové vzrušenie v zmysle, že nás niekto vzruší, ale je to aktívna snaha o rast a šťastie milovanej osoby, ktorá má svoje korene v schopnosti človeka milovať...“

„Rešpekt k milovanej osobe znamená schopnosť vidieť človeka takého, aký je, uvedomovať si jeho individualitu, usilovať sa o to, aby iná osoba mala možnosť samostatne rásť a rozvíjať sa...“

„Ak niekoho milujem, cítim sa s ním alebo s ňou spojený, ale s takým, aký je, a nie s takým, akým by som ho chcel mať pre svoju potrebu. To znamená, že chcem, aby milovaná osoba rástla a rozvíjala sa kvôli sebe samej a tak ako sama chce, a nie preto, aby mi slúžila...“

„Zrelá láska je spojením, pri ktorom sa zachováva vlastná celistvosť, vlastná individualita. Láska je aktívnou silou človeka, silou, ktorá rúca múry oddeľujúceho ho od jeho blízkych, ktorá ho spája s inými, láska mu pomáha prekonať pocit izolácie a odlúčenosti, no napriek tomu mu umožňuje, aby zostal sám sebou a zachoval si vlastnú celistvosť. V láske sa stretávame s paradoxom, že dve bytosti splývajú v jednu, a napriek tomu zostávajú dve...“

S pozdravom

                            Peter Albert