Stužková 

4.A

12. novembra po dlhom čakaní a odpočítavaní dní sa 4.A dočkala svojej vysnívanej stužkovej. Na stužkovú sme sa pripravovali omnoho skorej. Každé dievča z triedy sa snažilo, aby jej šaty vynikli najkrajšie a chlapci dúfali, že im to pristane najviac zo všetkých a v oblekoch budú vyzerať ako praví páni. Väčšine to aj vyšlo. No stužková nie je len o tom. Pekne a slušne sa obliecť budeme mať v živote možnosť viac krát, ale stužku nám naša obľúbená triedna učiteľka pripne len raz. I keď program sme cvičili v deň stužkovej, väčšine ľudí v sále sa veľmi páčil a nehanbili sa nám burcujúco zatlieskať. Niektoré vystúpenia boli také dojímavé, že nejednej matke vyšla slza z očí. Veď predsa len sme už dospelí ľudia, a za to, že sme to mohli dosiahnúť až takto ďaleko – do 4. ročníka vďačíme naším rodičom a samozrejme aj učiteľom. Preto nás aj mrzí, že väčšina pozvaných učiteľov nemali záujem prísť sa na nás pozrieť, ale nevadí, o to väčšia zábava bola s tými učiteľmi, čo pozvanie na našu stužkovú zo zvedavosti nemohli odmietnuť. I keď predchádzajúce 3 roky nevyzerala 4.A ako dobrý kolektív, v deň stužkovej by to nikoho ani nenapadlo. Všetci sme sa zabávali spolu a od stužkovej máme k sebe bližšie. K tomu svedčia i naše dozvuky. Ale to by ste museli vidieť naživo.

Ďakujem spolužiakom 4.A za výbornú stužkovú a ešte lepšie dozvuky.

Ďurkyová, 4.A

4.B

Vraj sa navždy zachová v pamäti stužková. Vždy každý hovoril s obrovským záujmom o tom, ako úžasne sa na stužkovej zabával. A keď mal prísť ten veľký deň aj pre mňa, bola som nervózna. Mamina ma upokojovala, vraj všetko dopadne dobre že každý je trošku nervózny. Bol piatok, deň „D“ a ja som už od pol siedmej pobehovala po byte a spievala si elán. Celé doobedie prebehlo rýchlo a nastal čas kaderníčky. V duchu som si hovorila, že všetko dopadne dobre. Musí. Veď som mala predstavu o svojom účese a tak isto aj stálu kaderníčku. Prišla som, rozpustila si vlasy z copu, vysvetlila, ako to všetko chcem a sadla si do kresla. Po umytí vlasov som dostala za úlohu držať nátačky. Tak som ich spokojne držala. Svoje vlasy mám vraj objemné a tak nebude problém spraviť  účes podľa mojich predstáv, počúvala som dookola. Sústredene som pozerala na hodinky, kým som sedela v kresle a moje natočené vlasy sa sušili pod velkým strojom, ktorý svojim vrchom pripomínal  bublinu. Ok, vlasy usušené. Vstala som, posadila sa do iného kresla a s radosťou som čakala na hollywoodsky účes. Nátačky preč, veľa laku, veľa vosku a bolo.Tradá. Otrasné vlasy. Mala som pocit, že to niečo, čo sa tvárilo ako moje vlasy bolo len mastné a neforemné. No potom som zistila, že to nebol pocit. Bola to realita a tak som s rozmazaným líčením sadla do auta a hundrala a plakala celú cestu. Po príchode domov som si vlasy zmyla, vyrovnala ich a išla na skúšku stužkovej.  Bolo 17:25 a ja som sa navliekala do pančušiek. Očko. Prvé pančušky roztrhnuté. Skvelé. Vytiahla som druhé, pokým som si prvé rýchlo a nešikovne vyzliekala a kto by to bol čakal, druhé očko. Našťastie sa z toho vyklulo iba také miniočko, ktoré nie je vidieť kvôli jeho dĺžke. Modlila som sa, aby som už nič nepokazila a aby všetko dopadlo fajn. Kdeže. Po preberaní stužky som sa zabudla ukloniť a bezhlavo som sa rútila s pohárom naspäť na svoje miesto v rade. Keď sme o tretej hodine rannej našu stužkovú skončili, zhodnotila som, že viem prečo o nej každý hovorí len v pozitívnom zmysle. Aj napriek všetkým mojim trapasom,(alebo možno práve vďaka nim) to bol jeden nezabudnuteľný večer s mojou ešte nezabudnuteľnejšou triedou. Chcela by som to prežiť ešte raz. No nedá sa, bohužial. Jediným možný riešením je prepadnutie, ale to nie je dobrý nápad...

Petra Nosálová, 4.B