Z druhého pera...

Milí žiaci,

v dnešnom čísle by som vám chcel dať pár užitočných rád ako zdravo a správne kritizovať. Kritika je dôležitou súčasťou kvalitnej medziľudskej komunikácie. Vedieť dobre kritizovať tak, aby sme druhému človeku neublížili a hlavne, aby našu kritiku prijal, nie je jednoduché, kritizovať sa treba naučiť. Len tak „šplechnúť“ človeku do tváre čo nám na ňom vadí nie je kritika, ale bezohľadnosť! Umenie komunikácie je byť úprimný a zároveň ohľaduplný. Kritikou nemáme v tom druhom vyvolať pocity poníženia či menejcennosti. Kritika má kritizovaného podnietiť k zmene správania, má ju akceptovať, pochopiť, poučiť sa z nej. Kritika sa má v zásade podávať medzi štyrmi očami, v žiadnom prípade nie pred inými ľuďmi.

V nasledujúcich riadkoch vám ponúkam 12 odporúčaní ako správne kritizovať (podľa psychológa J. Žilinčíka). Skúste sa nad nimi zamyslieť a spomeňte si aspoň na niektoré z nich, keď budete niekoho kritizovať. Uvidíte, že vaša kritika bude účinnejšia a hlavne vyhnete sa tomu, aby ste kritizovanému neublížili lebo to nie je účelom kritiky.

1. Ľudia pochopiteľne najľahšie akceptujú svoje chyby a nedostatky, keď na ne prídu sami. Preto je často vhodné skôr, než by ste priamo vyslovili kritiku dať druhému možnosť, aby sa sám zamyslel nad svojim počínaním a odhalil svoje slabšie stránky. K takémuto zamysleniu ho môžu podnietiť nepriame otázky ako napr. : „Ako sa ti darí s úlohami“. „Máš nejaké problémy, s riešením ktorých by som ti mohol pomôcť?“
3. Vo vzťahoch s blízkymi ľuďmi nie je vhodné sa s kritikou nanucovať. Naopak, mali by ste si, pokiaľ je to možné overiť pripravenosť druhého vypočuť si kritickú pripomienku. K tomu vám môžu poslúžiť otázky typu: „Chceš vedieť, čo si myslím o ...?“ „ Nie som celom spokojný s ... Môžeš ma vypočuť?“
5. Kritickú informáciu je účelné vyvážiť pozitívnou – poukázaním na dobré, silné stránky druhého. Napr. : „ Oceňujem tvoju znášanlivosť, v zápale práce však robíš niektoré veci, ktoré ti  trochu znhodnocujú výsledok“, alebo naopak „Páči sa mi, ako dokážeš robiť svoju robotu som s ňou naoza spokojný, očákavam však, že si dáš  do poriadku aj niektoré veci v dokumentácii.“
7. Iným spôsobom vyváženia je kritická zmienka o sebe, naznačenie, že aj vy pripúšťate kritiku vlastnej osoby, že ani seba nepovažujete za dokonalého. Napr.: „Prednedávnom som sa potýkal s podobnými problémami ako ty teraz a nepodarilo sa mi vyhnúť viacerým chybám.“ Najmä pri kritike v bližšom vzťahu je prospešné, keď vyslovene vyjadríte, že tej chyby ktorú ste zistili u druhého, ste schopní dopustiť sa aj sami, že sa nepovažujete za lepšieho.
9. V kritickom výroku by ste mali uvádzať konkrétne, priamo pozorovateľné správanie a nie všeobecné, málo určité tvrdenia. Nehovorte napr. : „Správal si sa nemožne, bol si netrpezlivý a podráždený“, ale skôr „V priebehu diskusie si viackrát zvýšil hlas a skočil druhým do reči.“ Takýto výrok jesne usmerňuje druhého, v čom by mal zmeniť svoje správanie.
11. Vyvarujte sa podľa možností výrokov, ktoré prisudzujú druhému zlé vastnosti, sklon alebo nedostatok schopností (napr: „Jano si nedôsedný“, Vyhýbaš sa zodpovednosti“, „Nedokážeš si naplánovať prácu“), pretože takéto výroky sú spravidla nevhodným zovšeobecnením a zriedka sú kritizovaným akceptované.
13. Nepoužívajte výrazy vyjadrujúce krajné hodnotenie alebo neprimerané zovšeobecnenie – úplne, stále, nikdy, za každým, všetko a podobne („Všetko vždy úplne dopletieš“), ale používajte výrazy ktoré primeranejšie vyjadrujú realitu – niektoré, čiastočne, občas, dosť často a pod.
15. Kritiku vyslovujte, ak to dokážete, pokojným tónom, bez hnevu a zvyšovania hlasu, lebo tieto prejavy druhého obyčajne urážajú – bránia ma prijať kritiku ktorú by za iných okolností akceptoval.
17. Kritizujete vždy len jednu stránku správania človeka. Keď ho zasypete spŕškou rôznych výčitiek, bude to vnímať ako negatívne hodnotenie celej osoby, ale rozhodne nie ako našu snahu pomôcť mu.
19. Ak je kritika založená na názore a nie na presných objektívnych kritériách nesmie byť vydávaná za objektívnu, to znamená nie „Neurobil si to dobre“, ale „Zdá sa mi, že si to neurobil dobre.“ Pri vyjadrovaní kritického názoru je dobré začínať vetou: „Možno sa mýlim, ale domnievam sa, že...“
21. Pri správnej kritike by ste pokiaľ možno nemali ostať pri konštatovaní, čo a ako je zlé, ale mali by sme sa snažiť pripojiť návrh alebo návod, ako sa to má či dá robiť lepšie.
23. A nakoniec – nečakajte vždy hneď pozitívnu odozvu, akceptovanie kritiky. Obvykle druhému trvá, kým kritiku strávi. Preto je vhodné niekedy pripojiť ku kritike slová ako „Nemusíš sa k tomu hneď vyjadrovať, nechaj si to prejsť hlavou..., môžeme sa k tomu ešte vrátiť.“

                                                    S pozdravom

                                                                                                                         Peter Albert