Valentín

Sviatok sv. Valentína pripadá na 14. februára. Slávi sa už niekoľko desaťročí v rôznych kútoch sveta. V tento deň sa snažíme prekvapiť našu milovanú polovičku, aby sme jej dokázali svoju lásku a vďačnosť. Každý slávi Valentín inak. Niektorí ľudia ani nevedia že Valentín je, iní zase vedia, ale vôbec sa tým nezaoberajú, ale sú aj takí,  ktorí sa naň tešia a niečo to pre nich znamená. Je to podľa mňa krásny deň, kedy viac ako inokedy, môžeme dokázať aké city sa v nás naozaj skrývajú. Myslím si, že každého na Valentína poteší aspoň sladká maličkosť, ružička alebo romantika pri sviečkach. Každá krajina má však svoje tradície a všade sa Valentín slávi inak. U nás na Valentína najčastejšie dostaneme červenú ružu alebo čokoládové srdce, v Japonsku je to ale biela čokoláda a v Škótsku veta „Be my Valentine“, s ktorou sa môžete stretnúť v Škótsku úplne bežne a môže vám to povedať aj niekto úplne cudzí, pretože ak Škóti niekoho náhodne stretnú a padnú im do oka, povedia práve túto vetu a považujú toho dotyčného človeka za svojho Valentína a nakoniec tento sviatok prežijú spolu. Znie to možno trochu zvláštne, ale veľa párov sa zoznámilo po prvýkrát práve v tento deňJ. Tak pokiaľ ho nemáte zatiaľ s kým prežiť, skúste škótsku metódu J Držím palce.

Polročné vysvedčenie

Je tu január a na jeho konci čaká nás študentov odmena za polročnú prácu na hodinách v podobe polročného vysvedčenia. Niektorí sa na túto udalosť tešia, iní, menej poctiví majú hlavu v smútku a využívajú posledné chvíle hektického obdobia písomiek na doladenie známok.

Od začiatku polroka si mnohí z nás dávali predsavzatia, že sa začnú konečne učiť, no nie každý ich však naplnil. Polrok ubehol, ani sme sa nenazdali a zrazu stojíme na prahu nového. Bohužiaľ, škola nás učí veci, ktoré len málokoho zaujímajú a je len na nás, ako sa dokážeme s týmto faktom vysporiadať, prekonať samých seba a donútiť sa k učeniu. Po celý polrok sme boli zaplavovaní výkladmi učiteľov a stereotypným písaním poznámok na väčšine hodín a myslím si, že je to väčšine študentov doslova „proti srsti“. Na hodinách sa od začiatku roka nachádzalo čoraz menej študentov  ochotných si písať poznámky a dávať pozor na hodinách. Z týždňa na týždeň sa to len zhoršovalo a ľudí, ktorí mali ochotu a chuť sa venovať škole, čoraz viac ubúdalo. Ako sa blížil koniec polroka, ostalo naozaj už len zopár „skalných“ jedincov, ktorí sa premohli vo svojom vlastnom záujme venovať pozornosť vzdelávaniu, písaniu poznámok a ktorí boli veľkými vzormi pre ostatok „populácie“. Keď už naozaj začal tlačiť čas a blížila sa polročná klasifikácia, všetci povaľači „vstali z mŕtvych“ a v snahe skorigovať polročné vysvedčenie sa začali zaujímať o školu a dychtivo zháňať materiály na učenie. Niektorí povaľači záver zvládli, iným sa to nepodarilo, ale to je prirodzené a vždy sa s tým počíta. Tí, čo sa však naplno venovali štúdiu, určite nemali problém s prehľadom ukončiť polrok a byť na seba hrdý. Sú to ľudia, ktorým záleží na vzdelaní a preto im treba popriať veľa ďalších študijných úspechov a entuziazmu do učenia. Takýto študenti sa považujú v našej škole skôr za zriedkavý jav a kľudne ich môžeme označiť za ikony a veľké vzory pre väčšinu z nás.

Nech však už vysvedčenie dopadlo akokoľvek, netreba zabúdať, že je len polročné a na konci roka sa všetko môže vyvinúť inak. Prospech nie je dôležitý až na toľko, aby sme ho brali ako prioritu a len málokedy hovorí o tom, aký úspešní budeme v živote. Netreba podliehať stresu a panike, stačí si len uvedomiť, že v živote sú aj dôležitejšie veci ako známky...

Pavel Melich, 3.B