Život maturanta je dosť stresujúci. Vlastne je to iba stresujúce obdobie. Nejaká doba, ktorá je pre vás neskutočne podstatná. Prečo? Preto, lebo ak sa vám nepošťastí, nevytiahnete si dobrú otázku, nezmaturujete a môžte sa učiť na opravný termín a stresovať dvojnásobne. A podľa mňa je najhoršie to, že šťastie nemá každý. Šťastie sa nejakým spôsobom udeľuje…asi pri narodení. Buď ho človek má alebo nie. Často sa mi stáva, že si poviem "Nemám šťastie" len kvôli nejakej banálnej veci. Kvôli nejakej známke, alebo tomu, že topánky ktoré sa mi páčia nemajú v mojej veľkosti. No neuvedomujem si, že mám veľké šťastie. Som zdravá. Veľa ľudí má možno šťastie v lotérii, ale nijako im to nepomôže, ak majú nevyliečiteľnú chorobu. Možno má niekto šťastie aj talent dokopy, no nevie ich zúročiť. A tak som si povedala, že som šťastný človek. Mám kamarátov, skvelú rodinu, kus rozumu a hlavne zdravie. Podľa mňa by sa každý  človek mal dostať k otázke, čo je preňho v skutočnosti šťastie. Tým sa upraví aj rebríček hodnôt a iný pohľad na život. Nechcem mudrovať a správať sa ako 50-ročná žena, ktorá si prešla všeličím, no treba rozmýšlať aj nad takýmito vecami. Nielen nad tým, akým tieňom si ráno namaľujeme očné viečka;)

Peťka, 4.B