EDITORIAL

Môj príhovor som sa tentokrát rozhodla poriadne skrátiť. Len vám chcem zaželať slnečné, hravé leto plné zážitkov, šťastia, pohody a nekonečnej lásky. A vyjadriť vďaku za vašu doterajšiu vernosť, aj za čas, ktorý ste strávili pri čítaní nášho časopisu. A týmto chcem premostiť (ako to volajú moderátori) na to, čo vás čaká teraz. Je to príspevok s názvom „Čas“ od našej bývalej redaktorky, ktorá sa presťahovala do Košíc.

Tak nech sa vám páči....

Čas

Čas je neúprosný. Mnohí si myslia, že je zbytočný, ale nie je. Vďaka nemu vieme, kedy je tá správna chvíľa. Niekedy na ňu čakáme pridlho, ale nikdy nás nesklame. Keby aj mala, asi to tak malo byť. Zariadil to osud. Tak, ako zariadil aj to, že starneme. Je to osud všetkých ľudí. A čas je pri tom ako svedok. Je svedkom nášho narodenia, nástupu do školy, do práce, manželstva, našich detí, staroby... A tak ďalej. Náš čas sa pomaly kráti. No nikdy nepríde úplný koniec. Navždy budeme žiť v srdci našich najbližších. Časom na nás možno budú zabúdať, ale stále budeme tu..

Niekedy si prajeme čas vrátiť. Možno preto, lebo sme zažili niečo pekné. Vychutnať si tie krásne chvíle od začiatku.. A ešte raz.. A znova..

A možno preto, lebo by sme radi zmenili minulosť. Každý deň robíme chyby, za ktoré musíme platiť vysokú daň. Škoda, čas sa vrátiť nedá. Už nikdy nebude 11:13 hod. 4.6.2008. Tento čas je za nami a nikto nevie, čo sa stane o hodinu, o dve, za deň, týždeň, rok.. Storočie. Možno čas raz pominie. A ostane prázdnota. Jednoduché nič...Ktovie..

A čo tak čas zastaviť? Kiežby. Možno sa to dá. Možno to niekto dokáže. Ak áno, obdivujem a ticho závidím. Ale aj tak tomu neverím. Čas plynie, či je deň, či je noc. No vďaka nemu by sme sa mali naučiť aj disciplíne.

Nedochvíľnosť nie je veľmi obľúbená v spoločnosti. Vďaka nej nestihnete autobus, možno rande.. Možno pracovný pohovor. Ktovie, čo dôležité sa môže stať, a vy o to prídete... Pár sekúnd a všetko môže byť inak.

Pár sekúnd a možno by ste si všimli to auto, čo ide okolo. Stačila by jedna sekunda, aby si človek uvedomil, že niečo nie je v poriadku. A vďaka času umierajú nevinní ľudia.

Niekedy stačí sekunda, alebo minúta na záchranu ľudského života. To je ten najkrajší dar, aký by nám čas mohol darovať.

Ale niekedy je čas nemilosrdný. Berie nám to, čo máme najradšej... Ak s ním zle zaobchádzame, prídeme o toľko vecí. Čas plynie a to, čo by sa mohlo urobiť teraz, sa zajtra nemusí podariť.

Ale čas je aj liečiteľ. On lieči. Ale kým plynie, treba robiť niečo iné, než len zabúdať a plakať. Potom sa už dohnať nedá. On je riadne prefíkaný, čo? Je to však len čas. A preto sa ním nenechajte dobehnúť a oklamať. Veď je tu pre nás.

Paťka a Žanka košičanka