EDITORIAL

A je to tu! Skončil sa marec – mesiac, v ktorom sme oslavovali knihu, pitnú vodu, učiteľov, prvý jarný deň... Mesiac, v ktorom na štvrtácke lavice padli prvé maturitné kvapky potu. (Mimochodom, maturitnú skúšku absolvuje v tomto roku viac ako 64 tisíc študentov.) Potešil nás, prekvapil nás, ale aj sklamal.

Pre náš časopis marec priniesol súťaž, do ktorej sa zapojil „až“.... 1 študent. Určite by sme nezostali pri tomto čísle, keby sme chodili po chodbách, alebo ešte lepšie, rozdávali dotazníky na vyučovacích hodinách.

 Počas štyroch týždňov, kedy ste nám mohli napísať svoje názory (a vyhrať hrnček plný sladkostí), som počúvala zo strany žiakov množstvo ohlasov - pozitívnych, aj negatívnych, ale aj veľa reakcií typu: „My máme školský časopis?“.

 Nuž áno, milí žiaci, máme. A veľmi ma prekvapuje, že tak mladí, životaschopní, moderní ľudia ako vy, ktorí určite majú svoje názory, si nenájdu 5 minút na to, aby ich prezentovali.  Vedzte, že „pozachrbtová“ kritika alebo pochvala nepomôže nikomu. Ani nám – zdokonaliť sa, ani vám – prečítať si to, čo vás zaujme. Alebo... žeby vás tak malý svet SPOA vôbec nezaujímal?

Nezaujíma nás cudzie snaženie; nestaráme sa do toho, kto čo predáva a kupuje; je mi jedno, či niekto čmára po lavici a čo tam kreslí; nehasím, čo ma nepáli.

Ale aby nás hneď na úvod nezaplavil príval  negativizmu a kritiky.  Som rada a veľmi vďačná aj za ten jeden názor, ktorý doletel na našu mailovú adresu academic.spoa@centrum.sk. Tu ho máme (originálne stiahnutý z mailu, bez opravy) a zároveň jedinej žiačke, ktorá vyjadrila svoj názor posielame hrnček.

Pár posledných riadkov na záver. Nech nezdržiavam dlhými príhovormi, len jedna prosba k vám študenti:

Začal sa apríl, mesiac lesa. Ale vy nebuďte ako polená! Veď ako povedal Ján Smrek:

„(...) nemôžme sa predsa vnoriť,

v to driemajúce ľudské plemä

– v zakliaty živý les!“

-MH-