OD NÁS

Cesta do NICE

 

Naša zahraničná cesta začala príchodom na letisko vo Schwechate. Vošli sme do veľkej haly. Tá bola plná rôznych ľudí z rôznych krajín. Zaregistrovali sme sa, odovzdali batožinu a šli na palubu lietadla. Usmiate letušky nás privítali a my sme sa pohodlne usadili. Prvý let bol do Mníchova, kde sme prestúpili na iné lietadlo, ktoré nás odviezlo priamo do Nice. Táto cesta bola omnoho zaujímavejšia. Leteli sme ponad Alpy, ktorých vrcholky boli prikryté snehom.

Nevedeli sme sa už však dočkať, kedy konečne uvidíme pobrežie... Lietadlo pristálo a my sme vystúpili. Naskytol sa nám prekrásny pohľad na pláž, more a palmy.

 

 Bolo tu krásne bezoblačné počasie a teplo, vzhľadom na to, že bol február.

 

 V hale nás už očakával francúzsky profesor so študentkami. Rozdelili sme sa, ubytovali v rodinách, najedli a zišli všetci spolu v škole. Ale nebola to taká klasická stredná škola na aké sme zvyknutí my. Ten areál, hodiny, profesori.... Pre nich je to niečo ako vyššia stredná škola, pretože vo Francúzsku majú základnú školu do 10 rokov, strednú do 15 rokov a od 15 študujú na takejto škole. Táto škola, na ktorej študovali naše korešpondentky, bola údajne najpopulárnejšia v celom Nice. Každý rok sa sem hlási obrovské množstvo študentov. Najviac ma prekvapilo to, akým spôsobom tie decká pristupovali k učeniu. Nebolo to také nasilu ako na väčšine škôl u nás... Bolo na nich proste vidieť, že si vážia to, že sa dostali sem a že môžu študovať na čo najlepšej úrovni.

Celý týždeň prebiehal úplne perfektne. Cez deň sme spoznávali krásy mesta a večer zase posedávali na terasách... Prechádzky po pláži, ruské kolo... Z týchto miest nám zostali prekrásne spomienky. Jedným z mnohých bodov programu bola aj návšteva Monaka. Tá však netrvala veľmi dlho a tak sme sa chtiac-nechtiac museli vrátiť naspäť. Tiež zaujímavou exkurziou bolo Múzeum moderného umenia. Teda neviem či sa TO tam dalo nazvať umením. Množstvo vecí, ktoré nedávali zmysel. No na niektorých sme sa dobre zabavili, napr.: kamenná stolička s dvomi výrastkami, hŕba drôtov, šaty z plastových fliaš alebo prečudesné obrazy.

 

A ako na potvoru, asi najkrajší bol posledný večer.. Mali sme ,,rozlúčkovú“ párty, kde sa mohli prísť s nami  zoznámiť aj iní študenti. A odtiaľ sa šlo na celomestský karneval.... To bolo niečo nádherné. Plno dobre naladených ľudí, hudba, tanec, oslavy... Až sa nám odísť nechcelo. Ale ako každý, aj náš výlet sa skončil. Posledné úsmevy, fotografie, rozlúčka... O 07:00 sme stáli na letisku a čakali na let domov...

 

 

Spracovala Iva Kapustíková, 1. B