V dňoch 19. - 20. februára 2007 sa na  našej škole konala súťaž O mlieku. Jej prvá časť prebiehala v PD Očová, kde mali súťažiaci za úlohu podojiť kravu.

 Na druhý deň sa v škole konali ďalšie dve časti. V jednej si žiaci overili svoje vedomosti o mlieku v 30-otázkovom teste. Poslednú časť absolvovali v laboratóriu, kde určovali rôzne vlastnosti mlieka.

Jednu z úloh som si mohla vyskúšať aj ja. Podľa vône, farby a chuti (vo vlastnom záujme som chuť pre istotu neskúšala) som mala určiť senzorické vlastnosti vzoriek. V tejto, a predpokladám ani v inej úlohe, by som neuspela. No žiaci druhého, tretieho a štvrtého ročníka boli pripravení. Niektorí viac -  iní menej. Najlepšie  obstála Veronika Chamková (1.miesto), Milan Ďurčov, minuloročný majster Slovenska (teraz 2.miesto) a Lenka Oravcová (3.miesto). Najúspešnejších dvoch súťažiacich som krátko po súťaži vyspovedala.

R: Čo ťa motivovalo, aby si sa prihlásili do súťaže? 

Milan: Bolo to  kvôli novým skúsenostiam, ale aj preto, aby mi profesorka vymazala päťku z chovu.

Veronika: Ani neviem, chcela som to vyskúšať.

R: Kravu si skúšali podojiť prváci na KABU. Je to aj v skutočnosti také jednoduché?

Veronika: (smiech) Dávajte si pozor, aby vás nekopla krava – to jediné vám hrozí.

R: Prihlásite sa aj na budúci rok, ak bude takáto možnosť?

Veronika: Áno, aby som porazila Milana (opäť smiech).          

 Pripravila       Paťa Šupauerová, alias fidorka =), 1. A

Školské kolo bolo len prvým schodíkom k úspechu našich študentov. Na krajskej súťaži O MLIEKU, ktorá sa konala 7. marca 2007 na SPoŠ v Lučenci sa Milan Ďurčov umiestnil tretí a Veronika Chamková z 2. C triedy obsadila piatu priečku. Ako povedala Veronika, premohla ju tréma a pokazila “čo sa dalo“ (reagovala tesne po súťaži plná emócií). Piate miesto nie je žiadna hanba a my jej môžeme poďakovať za reprezentáciu.

Naša škola po krajskom kole nestratila v súťaži zastúpenie, pretože do celoslovenského kola postúpil Milan. Možno sme po druhom a treťom mieste neočakávali umiestnenie na stupni víťazov, ale... Milanovi sa podarilo to, čo nikomu pred ním. Obhájil vlaňajšie prvenstvo a skončil v 8. ročníku celoslovenského kola prvý.

Aj to je dôvod, prečo vám tento mesiac prinášame rozhovor s Milanom Ďurčovom. Pre tých, ktorí ho nepoznajú – je to ten chalan, ktorého fotka nechýba na každom školskom „bilborde“...  Áno ten, čo ho  na fotke ledva vidno cez veľký zlatý pohár, ktorý vyhral minulý rok v celoslovenskej súťaži o mlieku.

B: Opíš nám, ako prebiehala súťaž.

M: Do Topoľčian sme prišli v utorok, skôr ako ostatní, lebo naša triedna (p.p.Kočíková) bola v porote. V stredu bolo uvítanie a zoznámenie sa s pracoviskom. V ten istý deň sme napísali písomný test. Neskôr nás rozdelili na dve skupiny. Pričom jedna robila degustáciu mlieka a druhá išla do chemického „labáku“. Na ďalší deň nás čakalo samotné dojenie. Potom sme išli na prednášku do vojenských kasární o zdravej výžive prežúvavcov. A na záver vyhodnotenie súťaže...

B: Čakal si, že vyhráš opäť prvé miesto?

M: Zo začiatku nie. Veľmi sa mi ani nechcelo. Keď som však napísal test na 27 bodov z 30, čo bolo narovnako s domácim, začal som bojovať. Jemu sa však nevydarilo dojenie.

B: Čo všetko si vyhral?

M: Veľký pohár, MP3 prehrávač, hriankovač, pero a zopár brožúrok...

B: Čo bolo pre teba najťažšie?

M: Najväčšie obavy som mal z dojenia, lebo tam bolo iné dojisko ako u nás. Ale keďže som bol posledný, vysledoval som cudzie chyby a snažil som sa im potom vyhnúť.

B: Dalo sa aj podvádzať?

M: Nie, nedalo... Len ma zarazil prístup iných  profesorov, ktorí sa snažili svojim žiakom napomáhať. Aspoň som mal ten dojem.

B: Ktorý rok sa ti páčilo na súťaži viac, tento alebo minulý?

M: Minulý. Tento rok nás zamykali o 23,00 na internáte. Potom sme už nemali čo robiť...

B: Chceš sa niečom takémuto venovať aj v budúcnosti?

M: Chcel by som pokračovať na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre.

B: Skúsiš sa zúčastniť súťaže aj na budúci rok?

M: Asi áno. Veď sa hovorí: do tretice všetko dobre...