TÉMA MESIACA

DEŇ UČITEĽOV

 

Som učiteľka. Vykonávam povolanie – pre niekoho lukratívne, pre iného absolútne nepríťažlivé. Pardon, chcem sa poopraviť. Nevykonávam žiadne povolanie. Ja mám totiž poslanie.

Aké? Inšpirovať, smiať sa (nie z vás, ale spolu s vami), pomáhať, vysvetľovať, pýtať sa, navádzať (no nie na zlé), dávať príklad, nútiť zamýšľať sa, hodnotiť, opravovať, ukazovať smer, vychovávať, vzdelávať... vás a spolu s vami aj seba.

Predpokladám, že si poniektorí z vás zašomrali: „To určite!“ alebo: „Veď ste za to platená“.  Mnohí z vás by zmenili názor, keby sme si my učitelia s vami vymenili na jeden deň úlohy. 

Nechcem však skladať ódy na učiteľov. Veď nikto a nič nie je ideálne. Mojím cieľom je trošilinka si pripomenúť Deň učiteľov a hlavne si prihriať polievočku. Zdáme sa vám neznesiteľní?  Čítajte.

 

Niekoľko dôvodov, prečo by ste mali milovať svojich učiteľov:

 1. V staroveku, konkrétne v Mezopotámii, neposlušného žiaka zavesili nad oheň z cibuľových šupiek. My sme sa hesla „údený žiak = dobrý žiak“ vzdali. V niektorých prípadoch v orientálnych starovekých štátoch mohlo dieťa, ktoré zdvihlo ruku proti učiteľovi, o túto ruku prísť. (Dnes už sekery a meče v inventároch kabinetov neevidujeme.)

 2. Ešte nikto zo Zlatého potoka sa nesťažoval na magistráte mesta, že nemôže počúvať vzdychy a plač  bitých žiakov. V Ríme bolo podobných sťažností podaných viac – najmä od obyvateľov bývajúcich blízko škôl. Tak vidíte, že zobrať vám mobil (ktorému sa venujete o 90% viac ako nám) nie je tak hrozný trest.

 3. V stredoveku obsah vyučovania  tvorili trívium(čítať, písať, počítať) a katechizmus. Základom výučby bolo osvojenie si latinčiny.  Učiteľ v 12. – 14. storočí by vás nútil memorovať dlhé latinské texty bez ohľadu na to, že im nerozumiete.

(Smutné je, že niektorí žiaci pokračujú dobrovoľne v tejto praxi – ibaže sa učia naspamäť slovenské texty z učebníc.)

 4.

Palica, somárska lavica, „ribajzlík“ alebo polienko na kľačanie, či trstenica pána učiteľa. Niežeby sme ich nevedeli alebo občas aj nechceli použiť. Ale naše dobré srdce nám to nedovolí. Tieto nástroje vzdelávania a výchovy môžete vidieť v skanzene na bratislavskej Základnej škole na Vrútockej ulici. Len pre ilustráciu – úryvok z diela (podľa skutočnej udalosti):

 

V očiach sa mu zatmie. Triedu už ani nevidí. Počuje ostrý hlas učiteľky a nevie, ako sa dostane von z lavice, len keď mu trstenica búcha po kožuchu, ani čoby koberce prášil.

***

— Poď von! — zaznie prísny rozkaz medzi lavicami. — Ideš?

— Nejdem!

— Nejdeš? — v tom už mocná ruka i ťahá delikventa za ucho. — Nejdeš?

— Jaj, idem, idem, prosím ponížene! — jačí Mišo, pridŕžajúc ruku učiteľovi.

— Čo si tam hľadal? — examinuje ho, keď ho už má v moci. — Povedz, čo?

— Grifeľ, grifeľ mi tam ktosi musel hodiť, grife — eéľ!

— Grifeľ, hej? — a tu fac, fac, sype sa mu už poza uši. — Aby si ho nehľadal tam viacej!

(M. Rázus: Maroško)

 

            V dejinách pedagogiky nájdete veľa príkladov, pri ktorých vám naskočí husia koža. Naskočila aj Jánovi Ámosovi Komenskému. On prvý vypracoval zásady humánneho a demokratického vyučovania (názornosť, pomôcky, nememorovať, škola hrou...). Vďaka nemu majú právo na vzdelanie všetci bez rozdielu pohlavia, vierovyznania a majetku. Nie nadarmo sa mu hovorí „učiteľ národov“ a deň jeho narodenia (28. marec) je dňom všetkých učiteľov.

Čo dodať na záver? Možno ste z nás niekedy otrávení, unudení, nahnevaní, lebo si myslíte, že vás len kontrolujeme a sliedime za vašimi najmenšími chybami. Nie je to tak. Priznávam, že sme len ľudia. Aj my sa mýlime, sme niekedy unavení, občas dostávame „staroveko-stredoveké“ chúťky (ako reakciu na vašu akciu). Nikdy však nezabúdajte, že nám na vás záleží.

 Myslím si, že vzájomná úcta a rešpekt sú tou najlepšou prevenciou konfliktov. Nečakáme od vás dary, stačí nám aj slovo ďakujem. Veď čas, ktorý vám venujeme je k nezaplateniu. Zaplatiť nám ho môžete len vy svojimi pokrokmi a úspechmi v živote.

 

 

ANKETA

 

Tento mesiac sme sa profesorov opýtali, aký by mal byť žiak, ktorého by považovali za ideálneho žiaka. Takže zbystrite pozornosť. 

Z nášho miniprieskumu vyplýva, že vlastnosti, ktorými by mal žiak oplývať, sú: disciplína, kreativita, ale aj tradične“pripravenosť“ (to akože vždy vedieť, o čom je reč), nemal by byť príliš vtieravý a teraz pozor - nesmie byť drzý. No aj tak väčšina profesorov sa zhodla na tom, že je veľmi ťažké povedať, aký by mal žiak byť, pretože každý sme originál (ako kofola). Veľmi rozsiahlu odpoveď nám ponúkla prof. Kocúrová. Ona rozlišuje medzi "žiakom" človekom a žiakom "žiakom". Podľa nej je základ, aby sa nikto nevyvyšoval nad druhých. 

A preto moja rada znie: Buďte prirodzení a na nič sa nehrajte....ale hlavne nezabudnite.....(= ÚSMEV =) tým určite nič nepokazíte! 

 

Nepýtali sme sa len učiteľov, ale preskúmali sme aj názory našich žiakov. Aký by mal byť podľa nich ideálny učiteľ? 

Podarilo sa nám dostať aj netradičné odpovede: taký neexistuje (čo je v konečnom dôsledku pravda); mal by nám dovoliť fajčiť v triede, byť sexy, byť lojálny (nezistili sme ku komu)...

Najviac sa opakovali  (zo 150 opýtaných žiakov) profesionalita (vedieť vysvetliť, diktovať, ovládať problematiku...) - 59,  trpezlivosť, zhovievavosť, láskavosť - 45, nevyvyšovať sa - 13, vtipnosť (+ do istej miery nekonvenčnosť) - 23 a iné. Samozrejme,  že padli aj nejaké mená, ale tie si necháme pre seba.

 

Fidorka, 1. A