UDALOSŤ
MESIACA MÁJ
Nech sa deje,
čo sa má...trala...la...

5. máj bol
pre niekoho obyčajným dňom, jedným z ďalších všedných a uponáhľaných
dní, ale pre niekoho to bol veľmi výnimočný deň... (Pre koho? Malá
pomôcka - pre jedného z našich
profesorov).
Niektorí
teda už možno viete, o čom hovorím...niektorí ste možno o tom
aj počuli, ale neverili ste vlastným ušiam. A tí, ktorí o tom
ani neslýchali, tým podávam informácie priamo z prvej ruky...
Bola
sobota...Moje plány na tento deň boli iné, ale nakoniec
som sa rozhodla ísť do Zvolena - na zámok. Otázka znie: „Prečo?“
Ja viem, že ste zvedaví. J
Ale trochu napätia nikdy nezaškodí...
Nuž teda... Na známosť sa dáva: Pán
profesor Krsek sa ženil!
Musím
sa čestne priznať, je to môj triedny profesor...tak som sa zoskupila s nejakými
dievčatami a povedali sme si, že takúto udalosť si nenecháme ujsť.
Ďalším dôležitým dôvodom bolo aj to, že o svadbe sme vedeli už
dávnejšie a darček, ktorý sme kúpili, sme mu chceli dať
osobne.
Ako,
kto, kedy a o koľkej tam bol, to hádam nie je dôležitéJ.
Tak, k veci...Stála som si tak približne okolo štvrtej na nádvorí
zámku, čakajúc, kedy sa to už začne.
O chvíľu na to som uvidela dvoch ľudí, držiac sa za ruky, so širokým
úsmevom na tvári – náš pán profesor viedol za ruku svoju vyvolenú.
Môžem úprimne povedať, že z nich priam sálalo šťastie...musela
som sa usmievať. Chápete, svojich profesorov vidíte často v škole
a v úplne inom svetle. Môžu mať dobrú náladu, môžete ich
mať akokoľvek radi, ale stále ich beriete len ako...profesorov. A tu
som uvidela nášho pána profesora asi najšťastnejšieho za celé
obdobie, čo chodím na túto školu. Samozrejme, je pochopiteľné, že
mal na to dôvod...
Musím
podotknúť ďalšiu vec, očividne nás tam nečakal. Svedčil o tom
jeho úsmev číslo dva – úsmev plný prekvapenia. Aspoň dúfam, že
príjemného:-)
Postúpili
sme do sobášnej sieni...vieme, čo sa tam zvykne diať, takže priebeh
toho všetkého nemusím pripomínať. Povedali si svoje „áno“, ako kázeň
sme si vypočuli jeden krásny príbeh o istom prezidentovi, ktorý
nadovšetko ľúbil svoju ženu. Vhodný príbeh na svadbu, povedala by
som J...
Obrad
sa pomaly chýlil ku koncu a my – spolužiačky a ja – sme
sa rozhodli, že pogratulovať pôjdeme
ako posledné. To najlepšie predsa vždy ide na koniec J
Obom sme zaželali všetko najlepšie na spoločnej ceste životom a s lepším
pocitom na srdci sme sa pobrali preč...
Ďalší
pekný deň bol za nami...:-)
A nakoniec...
my nie sme žiadny bulvár, tieto informácie sú pravdivé, ale pre
istotu poskytujeme neveriacim Tomášom fotky priamo zo svadby.
Radka,
3. B
Želáme
veľa šťastia!!! Nech Vám vydrží čo najdlhšie!!!
BLESKOVKY
MAJÁLES
|

|
 |
Každý, koho som sa pýtala, povedal, že na
plese bolo super. P.profesorka Pivarníková (organizátorka majálesu)
bola po jeho skončení taktiež spokojná. V úvode všetkých
roztancovala Marína, plná napätia bola aj tombola (21 cien
a prvou bol obrovský darčekový kôš), a nemenej zaujímavý
bol aj program (napr. „Vilomeniny“). A to hlavné -
vyhlásili kráľa a kráľovnú večera. Vyberali ich
učitelia. Mali to veľmi ťažké, lebo majáles bol plný nádherných
dievčat a elegantných chlapcov. Nakoniec sa nimi stali
Ír a Poľka. Zhrnuté v jednej vete: Vládla tam
super nálada a všetci cudzinci sa pekne odviazali.
Ale nielen oni. Roztočili to (vo všetkej počestnosti) aj
naši študenti. Tešíme sa na ďalší ročník.
Mimochodom,
chalani, pozrite sa na tie baby. No nekúpite si na budúci rok
lístky aj vy?
|
|
|
UFO
Môžete ich vídať v okolí školy. Sú tu často.
Nevieme odkiaľ prišli, prečo
to robia, kde na to berú silu. Zohnutí k zemi, stále niečo
zbierajú, trhajú, nosia.
UFO. Unikátni Fachmani (častého) Omeškávania – Miro a Tomáš.

Po vyučovaní si nadrábajú to,
čo ráno zmeškali neskorými príchodmi. Nevedia sa načas zobudiť,
chytiť tempo do školy alebo si len hľadajú zámienku, lebo upratovanie
areálu je ich hobby (ku ktorému sa hanbia dobrovoľne priznať)?
Naša redaktorka Natália
ich bola v ťažkých chvíľach čistenia povzbudiť.
A o UFOni si vyliali srdce. Dávam slovo Natálii.
|
Našim
dvom novým celebritám sa najprv nechcelo odpovedať na moje
otázky, ale nakoniec prezradili, že veľmi radi pomohli
k uprataniu areálu školy. (Za ich úprimnosť nedáme ruku do
ohňa.)
Ak
nechcete dopadnúť ako oni, mám pre vás dva tipy:
1. chodievajte načas do školy, alebo...
2. ak chcete chodiť neskoro , dávajte si pozor, aby vás nik nevidel ,a tým pádom, ani nemohol chytiť, ale to je
niekedy dosť ťažké. Veľa šťastia .
|

Otázka: Bol kanál veľmi špinavý?
Odpoveď: No, keď sme tam prišli, nebol
tam žiadny kanál, teda to aspoň tak vyzeralo, pretože bol neskutočne
husto zarastený, a mal som pocit, akoby sme skôr vyrábali nový, ako
čistili ten starý J.
Otázka: Ako dlho ste museli upratovať?
Odpoveď: Tak asi približne celú večnosť
(plus – mínus), teda myslím, že sa už zotmievalo, keď sme končili
(len pre pripomenutie, chalani si nadrábali čas, ktorý pre opakované
neskoré príchody nemohli venovať vyučovaniu, cca 15 min.).
Otázka: Myslíte si, že je to správny trest za chodenie neskoro?
Odpoveď: Myslíme, že je to veľmi
neetické a zastaralé riešenie, ktoré nepatrí do dnešnej spoločnosti.
Okrem toho mi to pripadá trošku ako využívanie, ale dokým to robia
druhí, mne to neprekáža J.
Natália, 2. A
Názor
z druhej strany:
Zaspal som, meškal som, pršalo, snežilo, pokazil sa budík,
nešli autobusy, neštartovalo auto ...
podobné výhovorky počúvame denne x-krát a je zaujímavé,
že tieto nepriaznivé hry osudu postihujú stále tých istých
jedincov.
Už
od nepamäti sa traduje, že práca šľachtí, ale napriek tomu je
možné, že nadrábať si zameškaný čas po vyučovaní je aj podľa
vás „zastaralé a neetické“, ako sa vyjadrili notorickí
omeškanci z 1.A. Práve preto vám dávame šancu vyjadriť
sa.
SÚŤAŽ
Ako by ste vy „pokutovali“
niekoho, kto neustále mešká, a motivovali ho, aby konečne
začal chodiť načas? Vaše názory zverejníme a jeden vyžrebovaný
odmeníme.
M.
Hrabovská
|
|